50 rokov v živote človeka i školy je dosť na to, aby sme mohli bilancovať, hodnotiť a zamyslieť sa nad predchádzajúcimi rokmi. V živote školy je to čas, keď už dávno prekonala detské choroby, čas keď si stačila uvedomiť samu seba a vybudovať si rešpekt vo svojom okolí. Stredná priemyselná škola potravinárska v Nitre počas päťdesiatich rokov svojej existencie stihla vstúpiť do života tisícok ľudí viacerých generácií. Jej prví absolventi sú dnes už na dôchodku. Jeden z najstarších pedagógov, ktorí stáli pri jej zrode, JUDr. Mgr. Gejza Višňovský, žiaľ zomrel vo veku94 rokov krátko potom, ako si stihol pre túto pamätnicu zaspomínať. V pamätnici k 50. výročiu SPŠ – potravinárskej v Nitre nebudú učebné plány, osnovy, hodnotenia predmetových komisií, zoznamy mien pedagógov, zamestnancov, absolventov... Priestor v nej dostanú najmä spomienky bývalých kolegov, dnes už dôchodcov, ktorí na škole odučili desiatky rokov a vtlačili jej hlboko ľudské a nezameniteľné genius loci. Tie majú veľkú výpovednú hodnotu a prezradia o rokoch minulých najviac. Veríme, že ich spomínanie, doplnené dobovými fotografiami, bude aj pre súčasných pedagógov, zamestnancov i študentov školy zaujímavé a inšpiratívne.
Všetkým patrí vďaka a uznanie. Rovnako tým, ktorí jej ešte ako batoľaťu pomáhali pri jej zrode, tým, ktorí ju viedli počas búrlivých rokov puberty a dospievania, i tým, ktorí ju priviedli až do zrelého veku päťdesiatničky. Nemožno nespomenúť ani rodičov, ktorí jej verili a zverili svoje deti. So zadosťučinením môžeme konštatovať, že dnes už školské lavice „derú“ ich vlastné deti a dialóg viacerých starších pedagógov so svojimi bývalými žiakmi má pokračovanie ako dialóg s rodičmi svojich súčasných študentov. Nikto z tisícok ľudí, ktorí so Strednou priemyselnou školou potravinárskou v Nitre spojili istú etapu svojho života nebol len akousi súčiastkou, ozubeným kolieskom, potrebným pre jej fungovanie. Každý jeden bol dôležitý, všetci tu zanechali výraznú stopu . A čo nám bolo a verme, že ešte dlhé roky bude vďaka škole dopriate? Istota, že opäť ráno stretneme zvedavé, ale aj patrične kritické tváre našich žiakov, istota, že nás na ulici pozdraví a spýta sa, ako sa nám darí bývalý žiak alebo kolega. To vôbec nie je málo...
Poprajme našej jubilantke, aby v nej učili ľudia múdri duchom a aby sa v nej učili ešte ďalšie generácie žiakov prahnúcich po vzdelaní.
Čítať ďalej: Výročie